Acne vulgaris je chronické zápalové ochorenie postihujúce predovšetkým mazové žľazy a vlasové folikuly. Výskyt sa popisuje už u novorodencov a dojčiat, ale najčastejšie postihuje mladých ľudí v pubertálnom veku, len zriedkavo pretrváva aj v dospelosti. Patrí medzi neinfekčné multifaktoriálne ochorenia. Postihuje najmä oblasti kože bohaté na folikuly mazových žliaz – tvár (čelo, dolné partie tváre a bradu), hornú časť trupu najmä v oblasti chrbta, ramená.
Chronický zápal mazových žliaz alebo vlasových folikulov vzniká upchatím ich vývodov a pokračuje rozvojom nezápalových (mikrokomedónov a komedónov) alebo zápalových lézií (papúl, pustúl, cýst). Primárnym prejavom akné je uzatvorený, biely komedón, neskôr vzniká otvorený – čierny komedón. Čierne sfarbenie je spôsobené melanínom. Komedóny sa postupne zápalovo premieňajú, vznikajú papuly a pustuly, v tažších prípadoch infiltráty, abscesy a mazové alebo rohové cysty. Zápal nemá infekčný charakter, vzniká ako reakcia na cudzorodý materiál upchávajúci folikul.
V patogenéze hrá významnú úlohu nadmerná tvorba mazu, retencia rohoviny v ústiach folikulov a následná kolonizácia ložísk anaeróbnou baktériou Propionibacterium acnes. Papuly a pustuly sa hoja v priebehu niekoľkých dní, väčšinou bez jazvy, no väčšie zápalové procesy môžu zanechať jazvu (častějšie vpadnutú, niekedy však keloidne vyvýšenú). Veľký význam v patogenéze akné majú genetické vplyvy (počet a funkcia mazových žliaz, tvorba keratínu a hormonálne vplyvy – androgény tlmia, estrogény stimulujú tvorbu mazu, ale aj iné hormóny ako glukokortikoidy nadobličiek, hormóny štítnej žľazy a hypofýzy), porucha keratinizácie, bakteriálna kožná flóra, imunitné mechanizmy a zápal.
Podľa prevládajúceho typu eflorescencií môžeme akné klinicky rozdeliť na niekoľko typov:
Poznáme niekoľko klinických manifestácií akné. Acne neonatorum vzniká väčšinou v prvom týždni života, spontánne mizne do dvoch mesiacov. Drobné, zápalové prejavy sú najčastejšie lokalizované na čele a lícach. Je podmienené transplacentárnou stimulácou nadobličiek novorodenca so zvýšenou produkciou steroidov a adrenálnych androgénov po pôrode. Acne infantum vzniká najmä u chlapcov okolo 3. mesiaca veku a obvykle ustupuje do 7 mesiaca. Vzniká v dôsledku rýchleho poklesu estrogénov u novorodenca po pôrode a následnom zvýšení vylučovania gonadotropínov a nadprodukcii testosterónu v testes (negatívna spätná väzba). Acne excoriata vzniká škriabaním a vymačkáváním často pôvodne nenápadných prejavov akné. Následná zápalová reakcia býva často výraznejšia, hojenie zdĺhavejšie, vznikajú exkoriácie, krvavé krustičky, ktoré sa často hoja hyperpigmentáciou alebo jazvou. Acne postpubertalis vzniká až v dospelosti, obvykle po 18 roku a to bez ohľadu na výskyt akné v období puberty. Typická je premenštruálna exacerbácia. Príčinou býva zvýšená citlivosť mazových žliaz k androgénnym hormónom.
K ťažkým, ale veľmi zriedkavým formám akné prejavujúcich sa už u starších detí a mladších dospelých patria – acne conglobata (velké splývajúce zápalové hrboly a abscesy, nekrózy, tvoria sa rozsiahle atrofické alebo hypertrofické jazvy najmä na hrudníku, chrbte, ramenách, ale tvár býva postihnutá zriedka), acne inversa (splývajúce abscesy s hemoragicko-purulentným obsahom postihujúce intertriginóznu oblasť s postihnutím apokrinných žliaz, býva prítomná hypoalbuminémia, porucha bunkovej imunity, znížená sérová hladina železa) a acne fulminans ktoré prebieha ako akútne, život ohrozujúce ochorenie s celkovou zápalovou aktivitou (horúčka, bolesti kĺbov, svalov, chudnutím a nevoľnosťou, zvýšenou sedimentáciou a leukocytózou a vyžaduje hospitalizáciu, podávánie celkových kortikoidov a antibiotík).
V rámci diferenciálnej diagnostiky treba vylúčiť napríklad acne cosmetica, ktoré vzniká nadužíváním kozmetických krémov, pleťových mliek, ale aj niektorých mydiel, akné z fyzikálnych príčin – mechanické (trením), UV žiarením, používaním nevhodných opalovacích krémov a olejov, acne medicamentosa, kde príčinou býva užívanie niektorých liekov (steroidy, antiepileptiká, sedatíva, perorálne kontraceptíva, vitamín B6 a B12, antibiotiká, cyklosporín A a iné).
Pri dlhodobej liečbe širokospektrálnymi antibiotikami môže vzniknúť gramnegatívna folikulitída, kedy dochádza k redukcii množstva propionibaktérií a ostatných kožných saprofytov a toto vedie k premnoženiu gramnegatívnych baktérií (Klebsiella, Enterobakterie, E. Coli, Proteus).
Liečba akné má začať, akonáhle dôjde k výskytu prvých prejavov – komedónov. Tak je možné zabrániť rozvoju tažších foriem a prípadnému jazveniu. Keďže sa jedná o chronické ochorenie, efekt liečby býva viditeľný až za niekoľko dní až týždňov. Voľba liečby je daná závažnosťou klinického obrazu (počtom a charakterom kožných eflorescencií, rozsahom postihnutia kože, dĺžkou ochorenia a spôsobom hojenia). Preferuje sa kombinácia lokálnych liečebných prípravkov (začína se jedným prípravkom a pri dobrej znášanlivosti a potrebe sa postupne pridáva ďalší liek) a neskôr, ak je to potrebné sa podávajú aj prípravky s celkovým účinkom (retinoidy, ATB – klindamycín, erytromycín). Liečba býva dlhodobá, dôležitá je udržovacia liečba vo fáze remisie a aktívna spolupráca pacienta.
